Asep - Asociácia strojárskeho a elektrotechnického priemyslu

  • Vitajte na asep-sr.sk

Rýchla navigácia


Obsah

Reforma vzdelávacieho systému

Hlavné výzvy a základné princípy riešení pre zefektívnenie vzdelávacieho systému a pre zlepšenie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce

Jedna z kľúčových úloh vzdelávacieho systému je príprava na trh práce. V Slovenskom školstve však existuje viacero systémových chýb. Dôsledkom sú problémy s efektivitou, kvalitou a nesprávne nastavené motivácie pri rozhodovaní o zriaďovaní škôl, či získavaní študentov. Sú tiež zdrojom nesprávnych rozhodnutí o výbere školy, ktorá má študentov pripraviť na pracovný život.

Systém tak produkuje mladých ľudí nedostatočne pripravených na trh práce a ekonomické a sociálne osamostatnenie. Zdroje vkladané do školstva sa teda často míňajú účinku a nie sú efektívne vynakladané. Školstvo tak začína produkovať nezamestnaných.

Identifikácia kľúčových problémov v systéme základných a stredných škôl

Na štátnej úrovni sa nepodarilo účelne zadefinovať nové vzdelávacie, obsahové a výkonové štandardy. V celom systéme chýba komplexný model hodnotenia kvality a výstupov a model práce s výsledkami testovania, ktoré by umožnili získať o konkrétnej škole plastický obraz a identifikáciu jej pridanej hodnoty. Chýba mechanizmus odmeňovania učiteľov, ktorý by zohľadňoval ich reálny výkon a prínos. Chýba tiež vzdelávanie v oblasti trhu práce, ktoré by pomohlo žiakom pri výbere strednej školy. Rovnako na stredných školách chýba vzdelávanie v oblasti podnikania a osobných financií, ktoré má napomáhať k ich budúcemu ekonomickému osamostatneniu.

V oblasti stredného školstva systém nereflektuje na potreby trhu práce a uprednostňuje vzdelávanie prostredníctvom gymnázií a všeobecne zameraných škôl na úkor odborného školstva. Aj na stredných odborných školách dominuje všeobecné vzdelávanie a ustupuje praktická príprava a kontakt s reálnym pracovným prostredím. Zdegradoval sa pohľad na zručnosti a remeslá. Chýba dostatočná ponuka stredných odborných škôl, ktoré by poskytovali prípravu na trh práce a zároveň poskytovali štúdium s dostatočnou náročnosťou a kvalitou ako prípravu na vysokú školu.

Stav vysokých škôl

Významným problémom VŠ je prevládajúca nízka kvalita poskytovaného vzdelania a nesprávne nastavené motivácie. Dopyt po kvalitnom vzdelaní neprichádza ani od študentov, ani od štátu a len veľmi obmedzene od zamestnávateľov. Len malá časť verejnosti má schopnosť rozlišovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými vysokými školami. Akreditácia zostala posúdením plnenia formálnych kritérií. Vysoké školy sú v oblasti kvality silno nivelizované.

Vysoké školy samotné sa usilujú naplniť dopyt po ľuďoch s vysokoškolským diplomom často bez ohľadu na kvalitu vzdelávania a bez ohľadu na potreby spoločnosti a spektrum odborností, ktoré sú pre spoločnosť žiadané, moderné, prospešné a konkurencieschopné. Aj keď systém financovania vysokých škôl prešiel radikálnymi zmenami, princíp, že peniaze so sebou prináša študent, ostáva zachovaný.

Dôsledkom tejto situácie je neefektívny vzdelávací systém a často nevhodný výber strednej a vysokej školy pre študentov a následne sťažené uplatnenie absolventov na trhu práce.

1. Základné princípy riešení a rámec opatrení v oblasti základného a stredného školstva

1.1. Po celospoločenskej diskusii pripraviť v praxi realizovateľný strategický dokument, ktorý definuje priority štátu v konkrétnych oblastiach vzdelávania a stanoví systém vyhodnocovania určených cieľov. Dokument by mal presahovať viacero volebných období.

1.2. Definovať nové vzdelávacie štandardy, výrazne redukovať povinný vzdelávací obsah všeobecnovzdelávacích predmetov v štátnych vzdelávacích programoch. Posilniť váhu zručností a tvorivosti. Vytvoriť pre školy inovatívne a konkurenčné prostredie s motiváciou nasledovať úspešné príklady.

1.3. Na ZŠ zmeniť obsah predmetov svet práce a technika alebo ich nahradiť novým povinným predmetom „svet povolaní“ a v spolupráci so zamestnávateľmi oboznamovať žiakov s rôznymi povolaniami a so situáciou a trendmi na trhu práce. Zlepšiť poskytovanie informácií o konkrétnych školách a uplatnení absolventov na trhu práce. Tieto opatrenia zlepšia kvalitu rozhodnutia rodičov a žiakov o výbere budúcej školy.

1.4. Výraznejšie doplniť príležitosti na štúdium o ponuku stredných odborných škôl s nárokmi na študenta porovnateľnými s úrovňou gymnázií. Ich absolventi by získali praktické vzdelanie uplatniteľné na trhu práce a zároveň by boli dostatočne pripravení na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole. Motivačné opatrenia zamerať tak na študentov, ako aj na zriaďovateľov týchto škôl.

1.5. V odbornom vzdelávaní posilniť odbornú a praktickú zložku výučby a zvýšiť jej realizáciu priamo vo firmách. Vo vyučovacom procese posilniť získavanie zručností. Zvýšiť záujem o odborné vzdelávanie a posilniť jeho orientáciu na potreby trhu práce.

1.6. Výrazne posilniť participáciu zamestnávateľov a odborníkov z praxe na odbornom vzdelávaní a odstrániť existujúce bariéry. Motivovať zamestnávateľov vytvárať priestor pre praktické vzdelávanie priamo vo firmách a otvoriť školské prostredie odborníkom z praxe.

1.7. Zaviesť nový systém hodnotenia kvality škôl a systém certifikačného testovania všetkých žiakov a študentov po ukončení jednotlivých vzdelávacích stupňov. Zaviesť motivačný systém na zlepšenie zistených výsledkov.

1.8. Posilniť autonómiu a efektivitu v oblasti manažmentu škôl. Prijať nový systém odmeňovania a hodnotenia výkonov učiteľov. V mzdovom systéme posilniť váhu hodnotenia konkrétnych výkonov a reálneho prínosu učiteľa pre žiakov a školu a oslabiť váhu veku, dĺžky praxe a počtu kreditov.

1.9. V normatívnom systéme viac zohľadňovať finančnú náročnosť jednotlivých odborov vzdelávania, strategické priority štátu (napr. preferovanie určitých odborov, ak sú ich absolventi na trhu práce žiadaní) a kvalitu výsledkov školy. Toto opatrenie upraví motivácie zriaďovateľov pri rozhodovaní o charaktere školy a o prijímaní študentov.

1.10. Otvoriť trh s učebnicami a učebnými materiálmi. Umožniť školám vyberať si učebnice z viacerých vydavateľstiev. Do normatívov doplniť a viazať zdroje na ich nákup, čo využitím konkurenčných ponúk povedie k zvýšeniu kvality, efektivity a dostupnosti učebníc.

1.11. Na stredných školách zaviesť povinnosť uzavrieť jednorazovo s rodičmi zmluvu o poskytovaní vzdelávacej služby, za ktorú rodič formálne zaplatí pridelením normatívu. Toto opatrenie posilní povedomie verejnosti o cene vzdelávania a zvýši dopyt po kvalite.   

2. Základné princípy riešení a rámec opatrení v oblasti vysokého školstva

2.1. Zlepšiť systém akreditácie VŠ, sprísniť pravidlá a ich vymáhateľnosť. V procese akreditácie viac angažovať zahraničných expertov, zvýšiť váhu komplexného posudzovania, kritérií kvalitného vzdelávania a výskumu, tvorby patentov a merateľného využitia vedeckých a výskumných aktivít. Transformovať Akreditačnú komisiu na nezávislý a profesionálny inštitút so silnými a vymáhateľnými kompetenciami.

2.2. Výrazne zredukovať počty študijných odborov a študijných programov, čo zároveň zníži aj potrebu zabezpečovania garantov.

2.3. Zaviesť väčšiu flexibilitu v oblasti pôsobenia profesorov a docentov a viac otvoriť pôsobenie na ich miestach aj ľuďom z praxe a zo zahraničia bez toho, aby v živote museli získať tento titul. Pri menovaní riadnych profesorov a docentov zjednotiť kritériá a pravidlá na celoštátnej úrovni a zvýšiť váhu vedeckých výsledkov.

2.4. Zaviesť diferencované financovanie VŠ a vedy, zjednodušiť pravidlá, viac odmeňovať výsledky a kvalitu a zohľadňovať úspešnosť absolventov na trhu práce. Posilniť váhu projektového financovania na úkor inštitucionálneho. Investície z eurofondov nasmerovať viac do ľudí ako do prístrojov. Viac prepájať vzdelávanie a výskum s praxou.

2.5. Posilniť orientáciu bakalárskeho štúdia na prax a na jeho využiteľnosť na trhu práce. Týmto sa posilní aj jeho spoločenská váha. Garancie odborov bakalárskeho štúdia orientovaných na prax viazať hlavne na úspešnosť garanta v praxi nie na akademický titul.

2.6. Zlepšiť poskytovanie informácií o VŠ, o ich kvalite a činnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie uchádzačov a umožnia zhodnotiť perspektívu ich uplatnenia na trhu práce.

2.7. Finančne podporiť internacionalizáciu VŠ, vedy a výskumu, mobilitných programov, získavanie zahraničných odborníkov, vo financovaní viac zohľadniť medzinárodné aktivity.

vytačiť túto stránku